Bunker B-S 8 "Hřbitov"

IDEB 2022
Prezentácie obrannej techniky, dynamické ukážky zákrokov ozbrojených síl SR a vojenskej polície Ministerstva obrany SR, konferencie venované otázkam bezpečnosti vrátane tej kybernetickej - medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB v areáli Incheby v Bratislave.
Foto: Miroslav Košírer

Od 10. do 12. mája sa v Inchebe koná medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB, ktorý je významným podujatím nielen z hľadiska prezentácie obrannej techniky, ale aj dôležitou príležitosťou na posilnenie spolupráce v otázkach bezpečnosti a na hľadanie efektívnych riešení v oblasti obrany, bezpečnosti a zahraničnej politiky. Dôležitosť a vysokú úroveň IDEBu potvrdzuje aj silná účasť vysokých politických predstaviteľov, významných predstaviteľov rezortov obrany a zahraničných delegácií. V tomto roku IDEB navštívili nasledujúce zahraničné delegácie: Agentúra NATO NSPA, Česká republika, Francúzsko, Fínsko. Grécko Chorvátsko, India, Izrael ,Južná Kórea, Srbsko, Španielsko ,Švédsko ,Rakúsko, Turecko
Text + foto: Miroslav Košírer

Aby ľudia nezabudli
Nicholas Winton v roku 1939 sa obrátil na noviny a za pomoci svojej matky a svojich priateľov rozbehol kampaň „VYBERTE SI SVOJE DIEŤA. “
Svoj „hlavný stan“ rozbalil Winton v kaviarni hotela Šroubek (dnes Evropa) na Václavském náměstí v Prahe. Denne prichádzali noví a noví žiadatelia. Každé dieťa dostalo pred odjazdom z pražskej Wilsonovej vlakovej stanice číslo a mohlo si viezť dva kufre. Prvý zoznam dvadsiatich detí, pre ktoré boli nájdené domovy a sponzori, predložil Winton 14. marca 1939 – deň pred nemeckou inváziou a okupáciou toho, čo ešte z Česko-Slovenska zostalo. Situácia bola deň odo dňa horšia, Winton nelenil a získaval styky v rozhlase, v novinách, v školách. Ponuky sa len hrnuli: od Židov a židovských organizácií, kresťanských rodín a inštitúcií, od duchovenstva, učiteľov, lekárov. Wintonovou hlavnou starosťou bolo deti umiestniť, ale našli sa aj takí, ktorí jeho prácu kritizovali. Prekážalo im rozdelenie súrodencov. Winton na to odpovedal takto: „Uvedomte si, že v Británii bola hospodárska kríza a ľudia mali málo peňazí. Nový domov ponúkali deťom väčšinou nižšie stredné vrstvy. Prijať jedno dieťa bol obrovský čin. Keby som bol čakal na rodiny ochotné prijať dvoch súrodencov, väčšina detí by sa nedostala preč.“ V časovom rozpätí od 14. marca 1939 do 2. augusta 1939 sa celkovo v 9 transportoch spoločným úsilím podarilo evakuovať 669 detí. Na jeho činy by sa asi zabudlo, keby jeho žena Grete v roku 1988 neobjavila dokumenty so zoznamami detí a listami rodičov, ktoré chcel Winton vyhodiť. Na otázku, prečo o záchrannej misii nepovedal ani svojej žene, odpovedal: „Predsa každý muž má pred svojou manželkou nejaké to tajomstvo“. Jeho chránenci Wintona objavili až päťdesiat rokov po tom, čo im zachránil život, a za veľkého záujmu verejnosti mu v Londýne v roku 1988 pred televíznymi kamerami spoločnosti BBC poďakovali. BBC pozvala Wintona a jeho „deti“ do jednej relácie menom „That's Your Life“. Tam sa ocitol potom, čo jeho žena odovzdala dokumenty historičke Elizabeth Maxwellovej. Stretnutie bolo prekvapením pre obe strany. Winton nevedel, že osoby sediace v publiku sú zachránené deti, a ony, že jemu vďačia za život. Šok, slzy a dojatie boli nefalšované. Historikom sa po Grétinom objave podarilo vyhľadať zhruba tri stovky Wintonom zachránených detí. Žijú na všetkých svetadieloch. Sú medzi nimi lekári, umelci, vedci i politici. „Nicky nám dal šancu žiť a my sme mu poďakovali tím, že sme ju maximálne zúročili,“ podotýka dnes známy vojnový spravodajca Joe Schlesinger. A profesorka oxfordskej univerzity, vdova po mediálnom magnátovi Elisabeth Maxwellová, sa zase zaslúžila o to, že sa zachránené deti (dnešní osemdesiatnici) so svojim záchrancom a jeho rodinou po rokoch stretli.

Bližšie informácie a historické fotografie Wikipédia a taktiež fotografie fotoreportéra Večerníka Miroslava Košírera z návštevy Nicholasa Wintona v Bratislave z roku 2008 sú vystavené v areáli vojenského múzea pri bunkri BS – 8 na Kopčianskej ulici v Petržalke. Ako vidieť na snímkach o vystavené fotografie v pechotnej zákope je veľký záujem najmä rodičov so svojimi deťúrencami.

Členky Občianskeho združenia "Zachráňme petržalské bunkre" Júlia P., Janka D. a Dianka D. si vysúkali rukávy a s chuťou sa pustili do upratovania a čistenia interiérov. Pracovité dievčatá na záver dňa vytvorili a zavesili na oplotenie v areáli nástenky pod názvom "Mier pre Ukrajinu". Za prínosnú dobrovoľnícku prácu si zaslúžia pochvalu.

Foto + text : Miroslav Košírer