Bunker B-S 8 Hřbitov

Pechotný zrub B-S-8 “Hřbitov”, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné “moderné” ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavné mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, odolnosť “rímska” II. Tieto modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936-38 (zároveň s B-S I, B-S II, B-S III, B-S IV, B-S 13 a B-S 15). Vo väčšine týchto objektov boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšiu ráž 85 mm.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov02/09/2019 @ 10:38
Pred budovou parlamentu už veje štátna vlajka Slovenskej republiky. Vlajku slávnostne vztýčili na stožiar počas Dňa otvorených dverí v Národnej rade Slovenskej republiky. O 11:55 hod sa konal slávnostný ceremoniál vztýčenia štátnej vlajky Slovenskej republiky pred budovou NR SR. Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnil predseda NR SR Andrej Danko, predseda vlády Peter Pellegrini a viacerí členovia vlády i bývalí prezidenti Slovenskej republiky Ivan Gašparovič a Rudolf Schuster. Ľuďom v Národnej rade Slovenskej republiky sa prihovárala koalícia aj opozícia. O 14:00 hod sa konal krst prvého edukatívneho komiksu o slovenskom parlamentarizme, v ktorom deti hravou a zábavnou formou spoznávali základné štátne orgány, ich právomoci a históriu. Už tradične bola otvorená aj rokovacia sála NR SR, Gremiálna miestnosť, kancelária predsedu NR SR i poslanecké kluby. Návštevníkov okrem prehliadky budovy parlamentu čakal aj sprievodný program, napríklad ukážky techniky Úradu na ochranu ústavných činiteľov, či polície a záchranných zložiek. Vystúpili folklórne súbory aj hudba Ministerstva obrany SR. Návštevníci sa mali možnosť stretnúť s viacerými politikmi. Deň otvorených dverí v Národnej rade Slovenskej republiky v Bratislave 1. septembra 2019 bol pre návštevníkov otvorený aj Bratislavský hrad, kde sprístupnili napríklad Reprezentačné priestory, v ktorých sa prijímajú významné návštevy na najvyššej štátnej úrovni. Tieto priestory slúžili na reprezentačné účely aj v minulosti. Využívala ich aj Mária Terézia. Areál Národnej rady SR a Bratislavského hradu patril aj záchranným, či obranným zložkám, hasičom a aj policajtom, ktorí pripravili pre záujemcov bohatý program. Napríklad elitní policajti návštevníkom predviedli protiteroristický zásah.

Text + foto : Miroslav Košírer
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov02/09/2019 @ 10:33
Ministerstvo obrany SR na hrade 1.9.2019
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov02/09/2019 @ 10:29
Ukážka policajného zásahu 1.9.2019
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov31/08/2019 @ 20:26

Kontakt

Ako sa k nám dostať

Bunker B-S-8 sa nachádza v Petržalke tesne pri hranici s Rakúskom, čo možno vidieť na nižšie priloženej mapke. K bunkru sa dá prísť pešo, na bicykli alebo aj autom z Kopčianskej ulice. Bunker sa dá ľahko lokalizovať podľa skupiny topoľov. Pešo možno prísť od autobusu č. 80 zo zástavky Kopčianska alebo od nákupného strediska Danubia (od predajne Nay popri záhradkárskej osade). V prípade suchého počasia odporúčame z Kopčianskej ulice odbočiť vpravo pri tabuli označujúcej skládku stavebného odpadu po značne zničenej asfaltovej ceste (asi 300 m za diaľničným nadjazdom). Pred bránou skládky treba odbočiť vľavo, pokračovať po neupravenej ceste, po okraji poľa sa dostanete do lesíka, kde zabočíte vpravo a ponad tankovú priekopu asi po 100 m vás lesný chodníček privedie k bunkru (ak je blato, odporúčame použiť cestu pre motoristov). Autom sa dostanete k bunkru z Kopčianskej ulice tak, že budete smerovaťna obec Kittsee, tesne pred štátnou hranicou odbočíte vpravo (je tam hnedá dopravná značka s nápisom Cintorín 1 km). Táto asfaltová cesta vás privedie k cintorínu z 1.svetovej vojny, kde sa dá zaparkovať(posledných asi 200 m je cesta nespevnená, ak by bolo blato, odporúčame zaparkovať na tejto asfaltke). Bunker sa nachádza v bezprostrednej blízkosti cintorína. Bicyklisti môžu použiť trasu popísanú pre chodcov aj motoristov, navyše sa môžu k nemu dostať od hraničného priechodu Berg, ak použijú asfaltovú cestu vedúcu popri hranici.

Zobraziť Bunker BS-8 na väčšej mape

Kontakt

Letné otváracie hodiny (1.4.- 31.10) :
Po – Pia od 15:00 do 19:00
So – Ne od 14:00 do 19:00 školy a skupiny nad 10 osôb aj podľa dohody.
Zimné otváracie hodiny (1.11. – 31.3) :
Po – Pia od 14.00 do 17.30. hod.
Pre školy a organizované skupiny sprístupníme bunker aj mimo otváracích hodín.
So – Ne od 14:00 do 17:00 školy a skupiny nad 10 osôb aj podľa dohody
Zmena otváracích hodín je vyhradená

História

V 30-tych rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Zakarpatskú Ukrajinu, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byt podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať niekoľko rokov. Po „Mníchovskej zrade“ v roku1938 anáslednom rozdelení Československa v roku 1939 boli práce na tomto obrannom systéme zastavené.

Na Slovensku bolo postavených niekoľko stovák objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po 2. svetovej vojne).

Pechotný zrub  B-Z - 8 "Hřbitov", je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej  časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné "moderné" ťažké objekty v bratislavské Petržalke boli vybudované  úspornejšie. Čo umožnila menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila  vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavne mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub - 8,  odolnosť "rímska" II. Títo modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936-38 (zároveň s  B-Z IV, B-Z 13 a B-Z 15). I v týchto objektoch boli po vojne vymenené obidva protitankové kanóny L1 raže 47 mm za výkonnejšej raže 85 mm.

Súčasnosť

V súčasnosti sa o bunker a túto stránku stará združenie Zachráňme petržalské bunkre. Iniciátorom založenia občianskeho združenia bol známy bratislavský fotoreportér Miroslav Košírer. Menovaný začal pred niekoľkými rokmi poukazovať na schátralý vojenský cintorín z obdobia 1. svetovej vojny, ktorý sa nachádza v Petržalke, neďaleko sídliska Kopčany v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom. Po sérií článkov bola jeho snaha korunovaná úspechom, keď magistrát mesta Bratislavy s prispením zahraničných zdrojov dal cintorín zrekonštruovať. S prácami sa začalo v roku 2008 a v apríli 2009 bol cintorín za účasti primátora oficiálne otvorený. Povzbudený týmto úspechom, obracal sa naštátne orgány v snahe obnoviť zdevastované petržalské vojenské bunkre pochádzajúce z medzivojnového obdobia. Keďže u zainteresovaných nenachádzal očakávané postoje, rozhodol sa, že sám, prípadne za pomociďalších nadšencov histórie sa podujme na rekonštrukciu aspoň niektorých z nich. S pochopením sa stretol vo Vojenskom historickom ústave a u petržalské starostu, resp. petržalskej samosprávy. S ich tichým súhlasom sa zameral na bunker B-S-8, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti spomínaného cintorína. Uvedený bunker bol vybudovaný zhruba v strede petržalskej obrannej línie a je zároveň najväčší. Prvým krokom bolo vystrnadiť z bunkra bezdomovcov, ktorí ho v tom čase užívali. Napodiv sa to obišlo bez väčších problémov a na jar 2009 začal Miro Košírer s jeho čistením. Za pomoci prvých nadšencov bolo vnútro bunkra zbavené najväčšej špiny a v máji 2009 bola inštalovaná prvá výstava fotodokumentov z Vojenského historického ústavu, Ústavu pamäti národa, Židovského múzea a archívu samotného Mira Košírera. Plánovaná výstava, ktorá mala trvať do konca mája a návšteva bunkra ako takého, sa stretla s veľkým ohlasom u verejnosti, bola predĺžená do konca augusta 2009. Počas tohto obdobia sa za pomoci náhodných alebo vytrvalejších nadšencov uskutočňovali prvé úpravy exteriérov. Bezprostredné okolie bunkra bolo zbavené drobných náletových drevín, vyrovnaný, resp. vyspádovaný bol priliehajúci terén, na ktorom bola vysiata tráva. Priebežne sa začalo s opravou opadanej omietky, ako prípravy na maľovanie bunkra maskovacími farbami. Nainštalované boli makety kanónov, neskôr sa začalo aj s maľovaním interiéru bunkra. Nadšenci pod vedením Mira Košírera pracovali na bunkri po práci v popoludňajších hodinách alebo počas víkendov. Bunker bol neustále cieľom návštevy obyvateľov Petržalky, mesta Bratislavy a jeho návštevníkov z domova, ale aj ľudí zo zahraničia (najmä priľahlých rakúskych obcí). Často si návštevu dohodli učitelia rôznych škôl, ktorí prišli so svojimi žiakmi. Navštevovali nás aj vášniví priaznivci vojenskej histórie alebo pamätníci z Petržalky, ktorí nám poskytovali cenné informácie. Dôležité bolo, že nám návštevníci začali prinášaťrôzne predmety, ktoré tvoria základ výstavy. V začiatkoch sa vstupovalo do bunkra s horiacimi fakľami, čo bolo síce romantické, ale v prípade väčšieho množstva návštevníkov, dym z nich sťažoval dýchanie a znečisťoval steny bunkra. Návštevy prichádzali pešo, na bicykloch alebo autom. Návštevníkom sme umožňovali prehliadku bunkra aj počas spomínaných rekonštrukčných prác. Pre motoristov bolo dôležité, že zákaz vjazdu bol posunutý, aby bolo možné dostať sa autom priamo k vojnovému cintorínu. Škoda je, že asi 200 m cesty má nespevnený povrch. Neskôr sme pristúpili k zakúpeniu elektrocentrály a postupnej inštalácii osvetlenia interiérov bunkra. Priebežne sa začali maľovať jednotlivé miestnosti a obmieňaťfotografie, nainštalované boli regále na umiestnenie získaných trojrozmerných predmetov. Keďže pomerne rýchlo nastúpila zima, nestihol sa bunker namaľovať maskovacími farbami podľa projektu „Maľuje celé Slovensko“. Na maľovanie fasády bunkra sa nám totiž sľúbili rôzne osobnosti z radov politikov, umelcov a verejného života. Belobou svietiaca fasáda však navodzovala dojem zimného maskovania. Aj v zime sme pracovali v interiéri, čo nám umožňovala piecka na drevo alebo plynový ohrievač. Sme si vedomí, že dôležité vybavenie bunkra je nenávratne preč, ale nadšenci dokazujú, že bunkru možno vdýchnuť život a je a bude príťažlivý pre verejnosť. Je samozrejmé, že neodmietnemežiadneho človeka, ktorý prejaví záujem prezrieť si bunker počas našej prítomnosti. V októbri 2009 sme pristúpili k založeniu občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre, aby bolo možné oficiálne komunikovať s inštitúciami, prípadne prijímať sponzorské dary alebo inú materiálnu pomoc. Jeho prirodzeným predsedom sa stal Miro Košírer. Partia nadšencov dokazuje, že aj z malého objemu finančných prostriedkov (získaných iba z dobrovoľných príspevkov návštevníkov) možno robiť veľké veci. Dovidenia v bunkri.

Zoznam bunkrov

Zoznam bunkrov v Petržalke (ich názvy sú zo známych dôvodov české):

B-S-1 “Štěrkoviště” – nachádza sa v Pečnianskom lese asi 800 m proti prúdu Dunaja od mosta Lafranconi po ľavej strane asfaltovej cesty.

B-S-2 “Mulda” – umiestnený v Pečnianskom lese, treba pokračovať od bunkra B-S-1 po asfaltovej ceste proti prúdu Dunaja, neskôr sa cesta stočí na juh a asi po 1000 metroch odbočiť vľavo na lesnú cestu.

B-S-3 “Paseka” - vybudovaný južnejšie v Pečnianskom lese v blízkosti spomínanej asfaltovej cesty vľavo, ale je hlbšie v lese.

B-S-4 “Lány” – je na okraji Pečnianskeho lesa, je viditeľný z hrádze a cesty vedúcej k hraničnému prechodu Petržalka – Berg alebo z nadjazdu nad diaľnicou D2 vedúcou z mosta Lafranconi na Rusovce.

B-S-5a,5b “Vídeň I a II” – boli zničené pri výstavbe diaľnice.

B-S-6 “Vrba” – nachádza sa v trojuholníku vymedzenom diaľnicou D 2, nadjazdom ponad ňu a privádzačom na diaľnicu z Bratskej ulice.

B-S-7 “Cvičiště” – umiestnený v poli neďaleko cintorína z 1. svetovej vojny.

B-S-8 “Hřbitov” - nachádza sa bezprostredne pri cintoríne z 1. svetovej vojny, dostať sa k nemu dá z Kopčianskej ulice, ak zabočíte k skládke stavebného odpadu alebo po asfaltovej ceste, ak budete sledovať dopravné značky označujúce “cintorín”. Bunker je možné identifikovať podľa vysokých topoľov.

B-S-9 “Kittsee” – nachádza sa vpravo od Kopčianskej ulice tesne pred štátnou hranicou, dominuje mu murovaný komín.

B-S-10 “Tři hranice” – nachádza sa tesne na pravej strane diaľnice D 2 v smere na Rusovce (oproti predajni Mazda). Názov je odvodený od toho, že neďaleko sa v tom čase schádzali hranice ČSR, Rakúska a Maďarska.

B-S-11 “Janík” – zničený v 70-tych rokoch pri výstavbe Petržalky.

B-S-12 “Oroszvár” (ide o maďarský názov Rusoviec) – stihol ho podobný osud ako „Janík“.

B-S-13 “Stoh” – nachádza sa východne od Antolskej nemocnice pri Chorvátskom ramene, neďaleko od depa dopravného podniku.

B-S-14 “Duna” – umiestnený za dunajskou hrádzou pri vyústení Chorvátskeho ramena.

B-S-15 “Ostrov” – leží na špici Starohájskeho ostrova oproti Slovnaftu (zátoka Zuzana).

Na priloženej mapke je znázornené umiestnenie popísaných bunkrov a iných súvisiacich objektov.