Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov28/01/2021 @ 15:57
Dnes doobeda to so snežením ešte vyzeralo nádejne, ale nakoniec sa predsa len všetko roztopilo. A tak prikladáme aspoň spomienky na sneh. 🙂
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov17/01/2021 @ 22:01
V týchto dňoch v okolí Vojenského historického múzea, pri bunkri B S - 8 na Kopčianskej ulici v Petržalke napadli čerstvé centimetre snehu. Keďže múzeum je zatvorené, tak návštevníci využívajú kopec bunkra na sánkovanie.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov30/12/2020 @ 17:12
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov25/11/2020 @ 16:12
1. Plus JEDEN DEŇ
2. Zaujímavosti
Zakázaná láska: Mal ju poslať do plynu, ale zamiloval sa do nej .

Krásna Židovka zo Slovenska prežila koncentrák len vďaka vášni, orú vzbudila v mladom esesákovi. Príbeh vojnovej lásky Rómea a Júlie dojíma práve zakázaným vzťahom. No to, čo sa udialo v Osvienčime, je oveľa tragickejšie ako svetoznámy osud milencov z Verony. Keď sa Hitler v roku 1933 dostal k moci, jeho úradníci ihneď vypracovali takzvané norimberské zákony, ktoré zakazovali vzťahy medzi Árijcami a Židmi. Ale v Tretej ríši také vzťahy existovali - a to aj medzi jej najkrutejšími príslušníkmi a ich obeťami. Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel román For Such A Time od Britky Kate Breslin. Okamžite rozprúdil ostrú diskusiu - dielo označili za „urážlivé a znepokojujúce“, pretože rozpráva o fiktívnom romániku medzi veliteľom koncentračného tábora a väzenkyňou. Hoci mnohí rozhorčene namietali, že takéto niečo sa nikdy nemohlo stať, pravda je iná. To, čo prežili fiktívni románoví hrdinovia, sa naozaj stalo. Koncentračný tábor predstavoval miesto, kde boli ľudia schopní urobiť všetko, aby prežili a zachránili sa pred jednosmernou cestou do plynovej komory. Esesák Franz tak zachránil život Židovke Helene Citrónovej a jej sestre. U krásnej mladej ženy tak vďačnosť premohla strach a nenávisť k esesákom. Hoci dobrovoľne spávala so svojím záchrancom a pripustila, že nakoniec u nej vznikol hlboký cit, jej zakázaný vzťah držalo pri živote najmä to, že chcela zostať nažive na tom najstrašnejšom mieste na zemi. Keby si Franz Wunsch na oslavy narodenín nevyžiadal pekné dievča, aby mu zaspievalo, Helena by neprežila. Keď do Osvienčimu dorazila jej sestra Róžinka s dvoma maličkými deťmi, Helena sa dozvedela, že ich majú ihneď poslať do plynovej komory. Wunsch za ňou dobehol a vyhŕkol: „Povedz mi rýchlo, ako sa volá tvoja sestra, kým nebude neskoro.“ „To sa ti nepodarí. Sestra prišla s dvomi malými deťmi,“ povedala Helena. On len odsekol: „Deti, to je niečo iné. Deti tu nemôžu žiť.“ Ale rozbehol sa do krematória, našiel Heleninu sestru a zachránil ju vyhlásením, že preňho kedysi pracovala a že ju potrebuje. Helena aj jej sestra prežili Osvienčim. A hoci vzťah mladej ženy s esesákom Wunschom už ďalej nepokračoval, v rozhovore s filmovými tvorcami povedala: „Urobil niečo naozaj veľké. Boli chvíle, keď som zabudla, že som Židovka a že on nie je Žid, a úprimne, nakoniec som ho milovala,“ „Ale celé to bolo nereálne. Faktom je, že mi zachránil život. Nevybrala som si ho, jednoducho sa to stalo. Bol to vzťah, ktorý môže vzniknúť len na takom mieste - na inej planéte,“ dodala. Za akýkoľvek kontakt medzi Árijcom a Židom bol v čase vojny trest smrti. Wunsch však bol ochotný riskovať pre Židovku svoj život. „Zamiloval som sa do Heleny Citrónovej a ona ma zmenila,“ uviedol v 70. rokoch na súde. „Pod jej vplyvom som zjemnel, začal som cítiť súcit,“ dodal. Napriek tomu, čo sudca nazval „presvedčivými dôkazmi o vine“ v účasti na masovej vražde, zbavili ho všetkých obvinení pre dôvod premlčania, ktorým sa posudzovali vojnové zločiny v Rakúsku.
Helena a jej sestra vypovedali vtedy na súde v jeho prospech. Helena Citrónová zomrela v Izraeli v roku 2005 ako osemdesiatpäťročná. Jej nacistický milenec ju prežil o dva roky. Nemcov hnala pred sebou sovietska Červená armáda, ktorej vojaci, osloboditelia, boli ako besné zvery. Desiati, dvadsiati, tridsiati boli schopní znásilňovať jedno dievča aj päť hodín. Mnohé to neprežili, ostali z nich len krvavé kusy mäsa. Helena sa schovávala, kde sa dalo, bála sa podobného osudu. Preto napríklad nosila šatku hlboko stiahnutú do čela, aby ju nikto nevidel a aby sa vojakom nezapáčila jej pekná tvárička. No raz ju aj tak prepadol ruský dôstojník. Až keď vykríkla, že je Židovka z Osvienčimu, pustil ju a rýchlo zmizol. Pokojnejšie časy pre mladú ženu nastali až niekoľko mesiacov po vojne. Helena odišla do Izraela. Pravdepodobne sa vydala, je možné, že mala aj deti. To však nie je jasné a ona sama o tom nechcela hovoriť ani v dokumente, ktorý o nej pripravili britskí filmári. Je naozaj neuveriteľné, že ju pred smrťou zachránil práve Franz Wunsch. Členom SS sa stal už ako 18-ročný a kým nespoznal Helenu, bol zarytým nepriateľom Židov. V koncentráku bol dobrým priateľom Oskara Groeninga (94), ktorého nedávno ako jedného z posledných živých nacistov odsúdili za zločiny proti ľudskosti.