Bunker B-S 8 "Hřbitov"

Vojenským dejinám okná dokorán.
Už niekoľko dní je v areáli Vojenského múzea rušno, takmer denne prichádzajú žiaci zo základných, ale aj stredných škôl na exkurziu do múzea. Prednášky sú zamerané na vojenské dejiny československej armády a slovenskej armády, ale aj armády európskych krajín. V rámci novej výstavy fotodokumentov boli vystavené fotografie a príbehy záchrancu židovských detí v roku 1938 - 1939 Nicolasa Wintona a jeho návštevy v Bratislave. O túto časť výstavy v pechotnej zákope je veľký záujem. Neoddeliteľnou súčasťou prezentácie Vojenského parku je aj Vojenský cintorín z 1. svetovej vojny, kde je pochovaných 331 vojakov z 9 krajín Európy. Ďalšia časť je smutne známa „Železná opona“ ostnaté drôty na hranici za socializmu. V protitankovej priekope sa nachádzajú fotodokumenty z koncentračného tábora v Petržalke, ale aj z iných koncentračných táborov v Seredi a Buchenvalde . Návštevu vojenského múzea si pravidelne školáci spoja s opekačkou na priľahlom ohnisku a špagátovou hojdačkou zavesenou na strome. Najväčšiu účasť v múzeu má takmer vždy Stredná zdravotnícka škola Záhradnícka, Stredná odborná škola kaderníctva a vizážistiky, Svätoplukova, Stredná odborná škola elektrotechnická a študenti Univerzity Komenského a Základné školy, Holíčska, Beňadická, ZŠ Bánovce nad Bebravou a ďalšie. Celý projekt vojenského múzea v bunkri BS – 8 je v rámci dobrej a odbornej spolupráci s Vojenským historickým ústavom, Židovským múzeom v Bratislave a v Seredi.

Foto + text : Miroslav Košírer

IDEB 2022
Prezentácie obrannej techniky, dynamické ukážky zákrokov ozbrojených síl SR a vojenskej polície Ministerstva obrany SR, konferencie venované otázkam bezpečnosti vrátane tej kybernetickej - medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB v areáli Incheby v Bratislave.
Foto: Miroslav Košírer

Od 10. do 12. mája sa v Inchebe koná medzinárodný veľtrh obrannej techniky IDEB, ktorý je významným podujatím nielen z hľadiska prezentácie obrannej techniky, ale aj dôležitou príležitosťou na posilnenie spolupráce v otázkach bezpečnosti a na hľadanie efektívnych riešení v oblasti obrany, bezpečnosti a zahraničnej politiky. Dôležitosť a vysokú úroveň IDEBu potvrdzuje aj silná účasť vysokých politických predstaviteľov, významných predstaviteľov rezortov obrany a zahraničných delegácií. V tomto roku IDEB navštívili nasledujúce zahraničné delegácie: Agentúra NATO NSPA, Česká republika, Francúzsko, Fínsko. Grécko Chorvátsko, India, Izrael ,Južná Kórea, Srbsko, Španielsko ,Švédsko ,Rakúsko, Turecko
Text + foto: Miroslav Košírer

Aby ľudia nezabudli
Nicholas Winton v roku 1939 sa obrátil na noviny a za pomoci svojej matky a svojich priateľov rozbehol kampaň „VYBERTE SI SVOJE DIEŤA. “
Svoj „hlavný stan“ rozbalil Winton v kaviarni hotela Šroubek (dnes Evropa) na Václavském náměstí v Prahe. Denne prichádzali noví a noví žiadatelia. Každé dieťa dostalo pred odjazdom z pražskej Wilsonovej vlakovej stanice číslo a mohlo si viezť dva kufre. Prvý zoznam dvadsiatich detí, pre ktoré boli nájdené domovy a sponzori, predložil Winton 14. marca 1939 – deň pred nemeckou inváziou a okupáciou toho, čo ešte z Česko-Slovenska zostalo. Situácia bola deň odo dňa horšia, Winton nelenil a získaval styky v rozhlase, v novinách, v školách. Ponuky sa len hrnuli: od Židov a židovských organizácií, kresťanských rodín a inštitúcií, od duchovenstva, učiteľov, lekárov. Wintonovou hlavnou starosťou bolo deti umiestniť, ale našli sa aj takí, ktorí jeho prácu kritizovali. Prekážalo im rozdelenie súrodencov. Winton na to odpovedal takto: „Uvedomte si, že v Británii bola hospodárska kríza a ľudia mali málo peňazí. Nový domov ponúkali deťom väčšinou nižšie stredné vrstvy. Prijať jedno dieťa bol obrovský čin. Keby som bol čakal na rodiny ochotné prijať dvoch súrodencov, väčšina detí by sa nedostala preč.“ V časovom rozpätí od 14. marca 1939 do 2. augusta 1939 sa celkovo v 9 transportoch spoločným úsilím podarilo evakuovať 669 detí. Na jeho činy by sa asi zabudlo, keby jeho žena Grete v roku 1988 neobjavila dokumenty so zoznamami detí a listami rodičov, ktoré chcel Winton vyhodiť. Na otázku, prečo o záchrannej misii nepovedal ani svojej žene, odpovedal: „Predsa každý muž má pred svojou manželkou nejaké to tajomstvo“. Jeho chránenci Wintona objavili až päťdesiat rokov po tom, čo im zachránil život, a za veľkého záujmu verejnosti mu v Londýne v roku 1988 pred televíznymi kamerami spoločnosti BBC poďakovali. BBC pozvala Wintona a jeho „deti“ do jednej relácie menom „That's Your Life“. Tam sa ocitol potom, čo jeho žena odovzdala dokumenty historičke Elizabeth Maxwellovej. Stretnutie bolo prekvapením pre obe strany. Winton nevedel, že osoby sediace v publiku sú zachránené deti, a ony, že jemu vďačia za život. Šok, slzy a dojatie boli nefalšované. Historikom sa po Grétinom objave podarilo vyhľadať zhruba tri stovky Wintonom zachránených detí. Žijú na všetkých svetadieloch. Sú medzi nimi lekári, umelci, vedci i politici. „Nicky nám dal šancu žiť a my sme mu poďakovali tím, že sme ju maximálne zúročili,“ podotýka dnes známy vojnový spravodajca Joe Schlesinger. A profesorka oxfordskej univerzity, vdova po mediálnom magnátovi Elisabeth Maxwellová, sa zase zaslúžila o to, že sa zachránené deti (dnešní osemdesiatnici) so svojim záchrancom a jeho rodinou po rokoch stretli.

Bližšie informácie a historické fotografie Wikipédia a taktiež fotografie fotoreportéra Večerníka Miroslava Košírera z návštevy Nicholasa Wintona v Bratislave z roku 2008 sú vystavené v areáli vojenského múzea pri bunkri BS – 8 na Kopčianskej ulici v Petržalke. Ako vidieť na snímkach o vystavené fotografie v pechotnej zákope je veľký záujem najmä rodičov so svojimi deťúrencami.