Bunker B-S 8 Hřbitov

Pechotný zrub B-S 8 “Hřbitov”, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach československej hranice na obranu proti Nemecku. Ostatné objekty v bratislavskej Petržalke boli vybudované úspornejšie. Umožnila to menšia miera ohrozenia tejto časti hranice, ktorá susedila vtedy s neutrálnym Rakúskom a slabým Maďarskom. Ale napriek tomu bolo nutné demonštrovať odhodlanie brániť hlavné mesto Slovenska, čo bolo zrejme realizované dostatočné dôrazne i tak. Bratislavský zrub – 8, (odolnosť “rímska” II) a ďalšie modernejšie objekty boli v Bratislave vybudované v rokoch 1936 až 1938 (B-S I, B-S II, B-S III, B-S IV, B-S 13 a B-S 15). V niektorých z týchto objektov boli po vojne vymenené protitankové kanóny L1 ráže 47 mm za výkonnejšiu ráž 85 mm.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov28/03/2020 @ 5:50
Nuž, vojenská kúpeľňa je dokončená a zamaskovaná pri bunkri B S - 8 na Kopčianskej ulici v Petržalke.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov24/03/2020 @ 9:30
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov24/03/2020 @ 7:39
Naša nová vojenská kúpeľňa. Poskladali sme ju kompletne za niekoľko dní pri bunkri B - S - 8 na Kopčianskej ulici v Petržalke.Na snímke dobrovoľníci študenti Andrej Lasab, Richard Sčerka,Štefan Lasab a Adam Barborák. Pre zaujímavosť, každú druhú sobotu bude kúpeľná vyhradená aj pre ženy.
Bunker B-S 8 Hřbitov
Bunker B-S 8 Hřbitov02/01/2020 @ 0:10
Vojaci privítali rok 2020 slávnostnými salvami.
Na nábreží Dunaja sa konali oslavy 27. výročia vzniku Slovenskej republiky a samostatných ozbrojených síl 1. januára 2020 o 14:00 hod vypálením 20 novoročných sálv na Tyršovom nábreží v Bratislave. Vojenského delostreleckého podujatia sa zúčastnili predseda vlády SR Peter Pellegrini, minister obrany SR Peter Gajdoš, ministerka školstva Martina Lubyová a ďalší vojenskí predstavitelia, ale aj niekoľko stoviek obyvateľov a návštevníkov Bratislavy. Ako bonus podávali vojaci Ministerstva obrany vojenský guláš pre verejnosť. Deťom vojaci rozdávali rôzne propagačné materiály. Nový rok tak oslávili spoločne s našimi vojakmi.

Text + foto: Miroslav Košírer

Kontakt

Ako sa k nám dostať

Bunker B-S 8 sa nachádza v Bratislave Petržalke tesne pri hranici s Rakúskom, čo možno vidieť na nižšie priloženej mapke. K bunkru sa dá prísť pešo, na bicykli alebo aj autom z Kopčianskej ulice. Bunker sa dá ľahko lokalizovať podľa skupiny topoľov. Pešo možno prísť od autobusu č. 80 zo zástavky „Kopčianska“ (asi 1000 m) alebo od autobusu č. 99 zo zástavky „Kopčany sídlisko“ (asi 1300 m). Z tejto zástavky treba zísť po schodoch z nadjazdu a pokračovať po Kopčianskej ceste v smere na Kittsee. Sledovať šípky a pokračovať po okraji poľa. Autom alebo bicyklom sa dostanete k bunkru z Kopčianskej ulice tak, že budete smerovať na obec Kittsee, tesne pred štátnou hranicou odbočíte vpravo (je tam hnedá dopravná značka s nápisom CINTORÍN 1 km). Táto asfaltová cesta vás privedie k cintorínu z 1.svetovej vojny, kde sa dá zaparkovať. Bicyklisti môžu použiť trasu popísanú pre chodcov aj motoristov, navyše sa môžu k nemu dostať aj od hraničného priechodu Berg, ak použijú asfaltovú cestu vedúcu popri hranici.

Zobraziť Bunker BS-8 na väčšej mape

Kontakt

Otváracie hodiny:
Po – Pia od 14:00 do 18:00
So – Ne od 14:00 do 18:00
Zmena otváracích hodín je vyhradená

História

V 30-tych rokoch 20. storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera k moci. Bunkre a malé pevnôstky začínali niekde na úrovni Ostravy, kopírovali sever Moravy, vtedajšie severné, západné a južné Čechy, tiahli sa južnou Moravou, aby prešli na Slovensko a pokračovali až na Podkarpatskú Rus, ktorá vtedy patrila do Československa. Niektoré obranné línie v Čechách a na Morave mali byt podľa pôvodných plánov zdvojené. Opevnenia sa mali budovať niekoľko rokov. Po „Mníchovskej zrade“ v októbri roku1938 boli práce na tomto obrannom systéme zastavené. Na Slovensku bolo v období rokov 1936 až 1938 postavených niekoľko stovák objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ojedinele popri južnej hranici s Maďarskom. Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po 2. svetovej vojne).

Súčasnosť

V súčasnosti sa o bunker a túto stránku stará združenie Zachráňme petržalské bunkre. Iniciátorom založenia občianskeho združenia bol známy bratislavský fotoreportér Miroslav Košírer. Menovaný začal od roku 2007 poukazovať na schátralý vojenský cintorín z obdobia 1. svetovej vojny, ktorý sa nachádza v Petržalke, neďaleko sídliska Kopčany v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom. Po sérií článkov bola jeho snaha korunovaná úspechom, keď magistrát mesta Bratislavy s prispením zahraničných zdrojov dal cintorín zrekonštruovať. S prácami sa začalo v roku 2008 a v apríli 2009 bol zrekoštruovaný cintorín za účasti primátora mesta Bratislavy oficiálne otvorený. Povzbudený týmto úspechom, obracal sa na štátne orgány v snahe obnoviť zdevastované petržalské vojenské bunkre pochádzajúce z medzivojnového obdobia. Keďže u zainteresovaných nenachádzal očakávané postoje, rozhodol sa, že sám, prípadne za pomoci ďalších nadšencov histórie sa podujme na rekonštrukciu aspoň niektorých z nich. S pochopením sa stretol vo Vojenskom historickom ústave a u petržalského starostu, resp. petržalskej samosprávy. S ich tichým súhlasom sa zameral na bunker B-S 8, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti spomínaného cintorína. Uvedený bunker bol vybudovaný zhruba v strede petržalskej obrannej línie a je zároveň najväčší. Prvým krokom bolo vystrnadiť z bunkra bezdomovcov, ktorí ho v tom čase užívali. Napodiv sa to obišlo bez väčších problémov a na jar 2009 začal Miro Košírer s jeho čistením. Za pomoci prvých nadšencov bolo vnútro bunkra zbavené najväčšej špiny a v máji 2009 bola inštalovaná prvá výstava fotodokumentov z Vojenského historického ústavu, Ústavu pamäti národa, Židovského múzea a archívu samotného Mira Košírera. Plánovaná výstava, ktorá mala trvať do konca mája a návšteva bunkra ako takého, sa stretla s veľkým ohlasom u verejnosti, bola predĺžená do konca augusta 2009. Počas tohto obdobia sa za pomoci náhodných alebo vytrvalejších nadšencov uskutočňovali prvé úpravy exteriérov. Bezprostredné okolie bunkra bolo postupe zbavené drobných náletových drevín, vyrovnaný, resp. vyspádovaný bol priliehajúci terén, na ktorom bola vysiata tráva. Priebežne sa začalo s opravou opadanej omietky, ako prípravy na maľovanie bunkra maskovacími farbami. Nainštalované boli makety kanónov, neskôr sa začalo aj s maľovaním interiéru bunkra. Nadšenci pod vedením Mira Košírera pracovali na bunkri po práci v popoludňajších hodinách alebo počas víkendov. Bunker bol neustále cieľom návštevy obyvateľov Petržalky, mesta Bratislavy a jeho návštevníkov z domova, ale aj ľudí zo zahraničia (najmä priľahlých rakúskych obcí). Často si návštevu dohodli učitelia rôznych škôl, ktorí prišli so svojimi žiakmi. Navštevovali nás aj vášniví priaznivci vojenskej histórie alebo pamätníci z Petržalky, ktorí nám poskytovali cenné informácie. Dôležité bolo, že nám návštevníci začali prinášaťrôzne predmety, ktoré tvoria základ expozícií. V začiatkoch sa vstupovalo do bunkra s horiacimi fakľami, čo bolo síce romantické, ale v prípade väčšieho množstva návštevníkov, dym z nich sťažoval dýchanie a znečisťoval steny bunkra.Návštevy prichádzali pešo, na bicykloch alebo autom. Návštevníkom sme umožňovali prehliadku bunkra aj počas spomínaných rekonštrukčných prác. Neskôr sme pristúpili k zakúpeniu elektrocentrály a postupnej inštalácii osvetlenia interiérov bunkra. Priebežne sa začali maľovať jednotlivé miestnosti a obmieňať fotografie, nainštalované boli regále na umiestnenie získaných trojrozmerných predmetov. Keďže pomerne rýchlo nastúpila zima, nestihol sa bunker namaľovať maskovacími farbami podľa projektu „Maľuje celé Slovensko“. Na maľovanie fasády bunkra sa nám totiž sľúbili rôzne osobnosti z radov politikov, umelcov a verejného života. Belobou svietiaca fasáda však navodzovala dojem zimného maskovania. Aj v zime sme pracovali v interiéri, čo nám umožňovala piecka na drevo alebo plynový ohrievač. Sme si vedomí, že dôležité vybavenie bunkra je nenávratne preč, ale nadšenci dokazujú, že bunkru možno vdýchnuť život a je a bude príťažlivý pre verejnosť. Je samozrejmé, že sme neodmietali žiadneho človeka, ktorý prejavil záujem prezrieť si bunker počas našej prítomnosti. V októbri 2009 sme pristúpili k založeniu občianskeho združenia Zachráňme petržalské bunkre, aby bolo možné oficiálne komunikovať s inštitúciami, prípadne prijímať sponzorské dary alebo inú materiálnu pomoc. Jeho prirodzeným predsedom sa stal Miro Košírer. Partia nadšencov dokazuje, že aj z malého objemu finančných prostriedkov (získaných iba z dobrovoľných príspevkov návštevníkov) možno robiť veľké veci. Postupne bolo upravené okolie bunkra, vyčistená protitanková priekopa a vybudovaná imitácia „železnej opony“. V blízkosti bunkra je k dispozícii ohnisko a altánky na oddyh. Dovidenia v bunkri.

Zoznam bunkrov

Zoznam bunkrov v Petržalke (ich názvy sú zo známych dôvodov české):

B-S-1 “Štěrkoviště” – nachádza sa v Pečnianskom lese asi 800 m proti prúdu Dunaja od mosta Lafranconi po ľavej strane asfaltovej cesty.

B-S-2 “Mulda” – umiestnený v Pečnianskom lese, treba pokračovať od bunkra B-S-1 po asfaltovej ceste proti prúdu Dunaja, neskôr sa cesta stočí na juh a asi po 1000 metroch odbočiť vľavo na lesnú cestu.

B-S-3 “Paseka” - vybudovaný južnejšie v Pečnianskom lese v blízkosti spomínanej asfaltovej cesty vľavo, ale je hlbšie v lese.

B-S-4 “Lány” – je na okraji Pečnianskeho lesa, je viditeľný z hrádze a cesty vedúcej k hraničnému prechodu Petržalka – Berg alebo z nadjazdu nad diaľnicou D2 vedúcou z mosta Lafranconi na Rusovce.

B-S-5a,5b “Vídeň I a II” – boli zničené pri výstavbe diaľnice.

B-S-6 “Vrba” – nachádza sa v trojuholníku vymedzenom diaľnicou D 2, nadjazdom ponad ňu a privádzačom na diaľnicu z Bratskej ulice.

B-S-7 “Cvičiště” – umiestnený v poli neďaleko cintorína z 1. svetovej vojny.

B-S-8 “Hřbitov” - nachádza sa bezprostredne pri cintoríne z 1. svetovej vojny, dostať sa k nemu dá z Kopčianskej ulice, ak zabočíte k skládke stavebného odpadu alebo po asfaltovej ceste, ak budete sledovať dopravné značky označujúce “cintorín”. Bunker je možné identifikovať podľa vysokých topoľov.

B-S-9 “Kittsee” – nachádza sa vpravo od Kopčianskej ulice tesne pred štátnou hranicou, dominuje mu murovaný komín.

B-S-10 “Tři hranice” – nachádza sa tesne na pravej strane diaľnice D 2 v smere na Rusovce (oproti predajni Mazda). Názov je odvodený od toho, že neďaleko sa v tom čase schádzali hranice ČSR, Rakúska a Maďarska.

B-S-11 “Janík” – zničený v 70-tych rokoch pri výstavbe Petržalky.

B-S-12 “Oroszvár” (ide o maďarský názov Rusoviec) – stihol ho podobný osud ako „Janík“.

B-S-13 “Stoh” – nachádza sa východne od Antolskej nemocnice pri Chorvátskom ramene, neďaleko od depa dopravného podniku.

B-S-14 “Duna” – umiestnený za dunajskou hrádzou pri vyústení Chorvátskeho ramena.

B-S-15 “Ostrov” – leží na špici Starohájskeho ostrova oproti Slovnaftu (zátoka Zuzana).

Na priloženej mapke je znázornené umiestnenie popísaných bunkrov a iných súvisiacich objektov.