Na konci vojny bolo 7 940 000 mŕtvych, 19 536 000 zranených a 6 490 500 vojnových zajatcov. Ako prví narukovali 21- až 23-roční muži. V roku 1918 bojovali 17-18-roční chlapci a muži starší ako 50 rokov. Zo Slovenska nastúpilo do armády rakúsko-uhorskej koruny      asi 400 000 vojakov. Približne 69 700 z nich padlo na fronte. 61 680 sa vrátilo domov trvale zmrzačených. Svet spoznal slová ako bojový otravný plyn, tank, vzdušné sily, globálny konflikt, čiže prvú svetovú vojnu. Po jej skončení vyzeral svet úplne inak. 19. novembra 1918 abdikoval nemecký cisár Wilhelm, 11. novembra sa vzdal trónu rakúsko-uhorský cisár Karol, 15. marca 1917 sa vzdal trónu ruský cisár Mikuláš II., ktorého s celou rodinou 6. júla 1918 boľševici zavraždili. Francúzsko získalo nemecké územie Alsasko-Lotrinsko, Dánsko získalo Šlezvicko, časť Poznane, Sliezska a západného Pruska sa stali súčasťou Poľska. Habsburská ríša bola v troskách a na nich vzniklo Maďarsko, Československo, Juhoslávia, ktorej súčasťou sa stalo Srbsko, Sedmohradsko zasa súčasťou Rumunska, Besarábia bola odstúpená Rusku. Od Ruska sa osamostatnili Pobaltské krajiny: Estónsko, Lotyšsko, Litva. Len na území Európy pribudli tisíce a tisíce vojnových cintorínov a pomníkov. Jeden z nich na rakúsko-slovenskom pohraničí v bratislavskej časti Kopčany. Pre verejnosť začal cintorín znovu existovať 4. mája 2009. V súvislosti s výročím leteckého nešťastia, pri ktorom prišiel o život generál M. R. Štefánik, bol po obnove slávnostne otvorený. Slávnostné otvorenie v tento deň malo pripomenúť 1. svetovú vojnu ako rozhodujúci krok k uznaniu slovenskej štátnosti, ku ktorej Štefánik prispel nemalou mierou. Do roku 1990 sa cintorín nachádzal v prísne chránenej hraničnej oblasti s Rakúskom. Do roku 2008 sa s jeho obnovou nikto nezaujímal. Bratislavský magistrát nakoniec uvoľnil zo svojho rozpočtu 615-tisíc eur a na základe projektu Márie Baníkovej, Imricha Puškára a sadovníckej úpravy Kataríny Serbínovej dostal cintorín dnešnú podobu. 331 vojakov – z toho 122 československých, 53 maďarských, 51 juhoslovanských, 43 rumunských, 16 rakúskych, 11 talianskych, 11 poľských, 3 nemeckí a ostatní neznámi – sa po dlhých rokoch dočkalo dôstojného miesta pre svoj posledný odpočinok. Hroby sú rozdelené do niekoľkých sektorov. Pri každom je centrálny náhrobník so zoznamom obsahujúcim meno, dátum a miesto narodenia, dátum úmrtia, národnosť a zaradenie v armáde (pešiak, jáger, domobranec, delostrelec, jazdec, strelec, dragún, železničiar). Nie je však ničím neobvyklým, ak nájdete hrobové miesto s dátumom narodenia bez dátumu úmrtia. Vojna k presným záznamom nebýva prajná. Cintorín bol súčasťou vojenského lazaretu pre ranených vojakov rakúsko-uhorskej monarchie. Po prvýkrát bol pietne upravený okolo roku 1922. Z tohto obdobia sa v archíve Vojenského historického ústavu nachádzajú náčrty cintorína. Počas trvania prvej Československej republiky sa tu 1. novembra, v Deň Pamiatky zosnulých konali slávnostné bohoslužby a pietna spomienka. Na túto tradíciu Bratislavčania opäť nadviazali. K cintorínu vedie označená cesta, ktorá je pokračovaním Kopčianskej ulice. Cesta vedie priamo k rakúsko-slovenskej štátnej hranici. K cintorínu je možné sa dostať po nenápadnej asfaltovej ceste, ktorá sa odkláňa smerom vpravo, hneď za cestnou značkou označujúcou koniec obce Bratislava. V tesnej blízkosti cintorína sa nachádza iná spomienka na druhý celosvetový vojnový konflikt 1938 -1945. Betónový bunker BS-8 Hřbitov, bol súčasťou československej „maginotovej“ línie vznikajúcej v rokoch 1934-1938. Veľmi zaujímavý dvojpodlažný objekt. Po roku 1989 sa do bunkra vlámali a nasťahovali narkomani a bezdomovci. Postupom času rozkradli celé zariadenie interiérov a objekt vypálili. V roku 2008  sa rozhodli dobrovoľníci Občianskeho zduženia„ Zachráňme petržalské bunkre“ objekte zachrániť a zrekonštruovať. V súčasnosti je v bunkri zriadené vojenské múzeum Československej armády.
Postoj, pútnik, zvestuj tým, ktorí nás vyslali, že my tu ležíme, ako zákony kázali nám.
Tento nápis je na centrálnom kríži. Ak sa nad ním zamyslíme, možno nám príde na um myšlienka, koľko politikov vyzývajúcich na nástup do tankov budeme akceptovať vo verejnom živote? Koľkí budú ešte musieť zomrieť, aby sa slová ako národnostná nenávisť stali prázdnymi frázami?

Deti si vedia vymyslieť také zaujímavé hry, nad ktorými sa dospelému človeku zástavy rozum. Napríklad v areáli vojenského múzea na Kopčianskej ulici v Petržalke si deti  vymysleli súťaž o najrýchlejšieho slimáka vojenského bunkra BS-8 Hřbitov.

V priestoroch historického zámku v Rakúskej obci Kittsee v stredu  11.6.2014 sa vo večerných hodinách konalo slávnostné otvorenie výstavy „Grenzfälle“. Projekt vznikol v rámci cezhraničnej spolupráci. Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnili poprední predstavitelia obce Kittsee starostka Dr. Gabriele Nabinger, Krajský predseda Hans Niessl, Mag. phil. Benedikt Wallner, zástupca Rakúskej Akademie d. Wissenschaften Dr. Maximilian Graf a ďalší vyznaní predstavitelia Bungerlandu a takmer 500 hostí z Rakúska a Slovenska. V programe sa prítomným hosťom prihovoril aj predseda  Správnej rady  Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňak. V bohatom kultúrnom programe vystupovali ženský spevácky zbor, herecké a spevácke kluby detí zo Základnej a Strednej školy z obce Kittsee. Inštalovaná výstava nás zavedie do doby, keď medzi Kittsee  a Bratislavou stála neprekonateľná bariéra –  železná opona deliaca dva protichodné svety a ich hodnotové systémy. Železná opona začala vznikať už skôr, keď sa schyľovalo ku koncu druhej svetovej vojny. Návštevník má jedinečnú príležitosť prejsť v rámci výstavy cez obdobie 50 až 80 rokov v dvoch samostatných sekciách. Všetko sa sústreďuje okolo hraníc, ktoré delí dva rozdielne svety a neumožňuje nahliadnuť na druhú stranu. V poslednej časti výstavy sa napokon dozvedia viac o páde komunizmu a o opätovnom zrastaní regiónu v podmienkach EÚ. Množstvo vystavených zaujímavých historických fotodokumentov dodal Ústav pamäti národa Bratislava. Občianske združenie „Zachráňme petržalské bunkre“ nainštalovalo do vitrín v komnatách zámku figuríny oblečené v dobových pohraničiarskych a policajných uniformách, strelné zbrane a iné artefakty. Na prezentácii výstavy nechýbali, ani dvaja živí pohraničiari, ktorí boli stredobodom pozornosti návštevníkov s fotoaparátmi. Výstava „Keď pred Kittsse spadla opona“ je pre verejnosť v rámci kultúrneho leta otvorená denne od 10, 00 hod do 18, 00 hod až do 18. októbra 2014.

Text + Foto : Miroslav Košírer

V sobotu sa vybrali na výlet a opekačku do areálu vojenského múzea v bunkri BS-8 Hřbitov  v Petržalke členovia „Bratislavského spolku nepočujúcich 1930“ z klubu z Haanovej ulici  v Petržalke. Na začiatku si mysleli, že ich bude málo, pretože veľa nepočujúcich už malo naplánované iné programy. Veľmi sa  tešili, keď sa ich stretlo takmer 50 ľudí.Ranné stretnutie si dali na vojenskom cintoríne z prvej svetovej vojny v Kopčanoch. Po krátkej prednáške o dejinách z 1. svetovej vojny sa  rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina s dobrou náladou išla k neďalekému ohnisku, kde si vybalili mäsové dobroty od výmyslu sveta a začali si opekať. Druhá skupina zamierila priamo do vojenského múzea v bunkri BS-8. Nepočujúci návštevníci sa na prednáške živo zaujímali o dejinách československej a slovenskej armády. Aj keď ťažko sa mi, ako človeku, ktorý neovláda posunkovú reč vysvetľujú vojenské dejiny nepočujúcim, nuž bol som hodený priamo do vody, ale s božou pomocou  a pomocou niektorých ich členov som to zvládol a zrejme dostatočne, pretože na záver prednášky sa mi odmenili potleskom. V areáli sme sa  rozprávali aj o tom aký je tu na ,,zámku“ kultúrny a brigádnicky život dobrovoľníkov vojenského múzea, nuž  ponúkli nám aj pomoc. O ponuke som zapochyboval, ale nakoniec som vyložil záhradnícke náradie, kosu, hrable a pílky na drevo pred bunker. Bez váhania zobrali pracovné nástroje a pustili sa do kosenia trávy a pílenia náletovej dreviny v okolí. Za dve hodiny nepočujúci spoluobčania urobili viac roboty, ako mladí študenti za týždeň, ktorí chodia pomáhať. Nuž klobúk dávame dole pred pracovitosťou nepočujúcich a srdečne ďakujeme. Mierne unavení, ale spokojní si  všetci spoločne sadli k ohnisku a opekali dobroty až do popoludnia. Členovia „Bratislavského spolku nepočujúcich 1930“ nám povedali: „Sobotňajší víkend bol pre nás plný krásnych zážitkoch, oddychu, ale i radosti zo stretnutí a pevne veríme, že sa sem do vojenského múzea znovu vrátime. Ďakujeme vám dobrovoľníkom Občianskeho združenia „Zachráňme petržalské bunkre“, Vojenskému historickému ústavu Bratislava a Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy za to, že ste nám umožnili navštíviť toto krásne miesto, kde sú dejiny našej armády.“

Text + foto: Miroslav Košírer

1.jún je tradične venovaný predovšetkým deťom. V nedeľu dopoludnia  areál sadu Janka  Kráľa  praskal vo švíkoch. Svoje prezentačné stany postavili záchranári  a policajti, deti mali možnosť vyskúšať si ako sa sedí v ich autách, ale aj v sanitke. Záchranári robili ukážky umelého dýchania a masáž srdca. Vojaci z Regrutačnej skupiny Bratislava  MO SR rozdávali omaľovánky, plagáty a iné propagačné materiály. Na deti nezabudli, ani dobrovoľníci z Občianskeho združenia „Zachráňme petržalské bunkre“ pre detvákov pripravili v bunkri BS-8 Hřbitov na Kopčianskej ulici v Petržalke netradičné prehliadky vo vojenskom múzeu, na záver prehliadky deti dostávali ako odmenu  vojenské legá a rôzne odznaky tie, ktoré vedeli odpovedať na otázky z vojenských dejín dostali vojenskú historickú plynovú masku.

O usporadúvanie branno-športových hier pre žiakov základných a stredných škôl v areáli vojenského múzea v bunkri BS-8 Hřbitov  na Kopčianskej ulici v Petržalke tento rok prejavilo záujem viacej škôl ako v prechádzajúcom roku. Pre zaujímavosť prihlásili sa školy aj zo širokého okolia Bratislavy, ale i z iných krajov a miest napríklad z Myjavy, Holíča, Senice, Malaciek, Trnavy, Suchej nad parnou a Piešťan. Ani nepriaznivé štvrtkové počasie neodradilo žiakov zo ZŠ z Holíča, ktorí prišli skoro ráno do bunkra, aby sa niečo viac dozvedeli o vojenskej histórii československej a slovenskej armády v priestoroch vojenského múzea. Okrem množstva zvedavých otázok žiakov o vojenských dejinách, neodolali a vyskúšali si vojenské uniformy, brigadírky, ale aj zbrane. Na záver návštevy odchádzali so slovami „V bunkri sa nám páčilo, iste prídeme aj s rodičmi“. Medzičasom pred bunkrom postavili vojaci kapitán Ing. Jozef  Dedič, rotná. Mária Balážová a čatár. Ing. Ján Balážik z Personálneho úradu Ozbrojených síl SR regrutačnej  skupiny Bratislava zelený vojenský stan. Areál obsadili Vojenskí policajti so špeciálne cvičeným psom na vyhľadávanie výbušnín. Elektrocentrála nestačila, ani vychladnúť, keď na pancierové dvere začali búchať študenti zo strednej školy z Homolovej ulici. Študenti prišli  na branné športové hry  pripravení v plnej poľnej. Najskôr absolvovali po skupinkách exkurziu v interiéri, sprevádzali ich dobrovoľník z OZ „Zachráňme petržalské bunkre“ študent  Michal Olšakovský a zástupca z vojenského historického ústavu historik  Mgr. Peter  Chorvát ,PhD. V bunkri by ste nepočuli, ani muchu tak zaujímavo a pútavo vysvetľoval vystavené exponáty profesionál Mgr. Peter Chorvát. Veľký záujem študentov druhej skupiny bol o regrutačný stan, kde si vypočuli všetky podrobné informácie o vstupe do armády a výcviku vojakov v ozbrojených silách SR. Tretia skupina predviedla svoju šikovnosť v streľbe na terč. Na záver branno-športových hier vojenskí policajti predviedli ukážku so psom, ktorý vyhľadal uschovanú výbušninu v automobile. Odmenou za výborné športové výkony pre študentov   boli  rôzne vojenské ceny ako plynové masky, vojenské tričká, perá, rôzne darčekové predmety a diplomy.   Branno-športové hry pre stredoškolákov v rámci spolupráci usporadúvajú Personálny úrad Ozbrojených síl SR Regrutačná skupina Bratislava, Vojenská polícia Ministerstva obrany SR, Vojenský historický ústav Bratislava, OZ „Zachráňme petržalské bunkre“, Magistrát hl. m. SR Bratislavy, Miestny úrad Bratislava – Petržalka.